Z dejín výroby chmeľa v Srbsku, Vojvodine , vlastne v Báčskom Petrovci

Chmeľ je rastlina, ktorá PETROVČANOM a VOJVODINČANOM viac ako štvrť tisícročia prinášala blahobyt a bohatstvo, ale je aj rastlina, ktorá mnohých priviedla na mizinu. Zo zachovaného a pristupného archívu sa dozvedáme, že prvá chmeľnica v Srbsku, vlastne vo Vojvodine bola zasadená v chotári Báčskeho Petrovca, čiže v okolí v Báčskeho Petrovca, keď  sadenice tejto rastliny z mesta Žatec, z bývalého Československa, vtedajšieho Rakúsko – Uhorska, priniesol gróf Andrej Hadík ako žatecký chmeľ pod menom “Bačka”. Aby zastavila takéto špekulácie Mária Terézia ešte koncom 18. storočia vydala patent, ktorým sa nakladá štátnym kanceláriam a magistrátom pečatiť baly a vydávať certifikát o pôvode chmeľu. Bolo to ďalekosiahle rozhodnutie, ktoré si vážili aj vo svete. Dnes sa predaj chmeľu a výroba piva nemôže ani zamyslieť bez údajov o certifikáte o pôvode a vlastnostiach odrôd chmeľu.

Za čias Márie Terézie sa chmeľ začal pestovať aj v Báčskom Petrovci. V druhej polovici 18. storočia, na majetku grófa Hadíka jestvoval aj pivovar. Výroba a spotreba piva sa postupne zväčšovala, takže sa priamoúmerne zväčšovala aj výroba chmeľu.

Primát vo výrobe chmeľu mali veľkostatkári, ktorí si so žiarlivosťou zachovávali svoju výsadu pestovania tejto kultúry. Prísne sa dbalo, aby sadenice neprišli na majetky sedliakov. Z dôvodu, aby sa nerozšírila výroba chmeľu veľkostatkári na jar, po orezovaní, sadenice pálili.

Keď sa v 19. storočí začali rozvíjať drobné a stredné gazdovstvá, začali sa rozširovať aj chmeľnice po Báčskom Petrovci a v okolí. Niektorí drobní a strední sedliaci si zadovážili sadenice chmeľu, ktorý sa začal veľmi rýchlo rozvíjať tak, že sa Báčky Petrovec stal centrom chmeliarstva vo svojom regióne, ktorý označil toto mesto a jeho meno preniesol všade tam, kde sa pije a varí pivo.

Skrze náhleho rozširovania výroby chmeľu v roku 1907 je v Báčskom Petrovci vystavaný aj prvý šprecializovaný sklad na chmeľ kapacity 800 balov (jedna bala okolo 200kg) chmeľu. Stavané sú aj mnohé menšie sklady, obchod s chmeľom prekvital. V roku 1907 učiteľ Ján Kubáni vyrobil prvé vzorky chmeľu a v tom mene bola vystavaná prvá pokusná chmeľnica. Od roku 1920 – 1927 chmeľnice boli stavané v určitých častiach Vojvodine a najviac chmeľníc bolo vystavané v Báčskom Petrovci, okolo 2000 ha. Po roku 1927 cena chmeľu sa začala náhle zmenšovať. Nastala hyperprodukcia chmeľu svetových rozmerov, čo bolo späté so svetovou krízou a to bol začiatok zmenšovania povrchov pod chmeľom. K tomu prispela aj prohibícia alkoholu, ktorá je uvedená v krajine najväčšieho spotrebiteľa piva, v SŠA . Kríza vo výrobe chmeľu trvala do roku 1935, keď sa povrchy pod chmeľom znovu začali zväčšovať. Vtedy sa považovalo, že sa výroba ustáli na svojom optimume, okolo 1500 ha. Medzitým, nastali početné špekulácie, ktorých účastníkmi boli kupci a priekupníci. Umele je vytváraný dojem nadbytku výroby chmeľu. V týchto špekuláciach najviac boli ohrození malí a poctiví výrobcovia, ktorý museli predať chmeľ   za najneprajnejších podmienok, aby uživili svoju rodinu. Počas tých rokov intenzívnejšie začalo pracovať združenie chmeliarov na čele so Samuelom Šiškom.

Vojnové pustošenia počas druhej svetovej vojny nezaobnišli ani toto odvetvie poľnohospodárstva. Chmeliarstvo je takmer celkom zničené.

Po oslobodení nastáva nové obdobie v rozvoji hospodárstva. Povrch 143 ha pod chmeľom, aký bol v roku 1950 nemohol uspokojiť všetky potreby pivovarníkov za touto zložkou. V tom čase dopyt chmeľu podnietil poľnohospodárov a hospodárov na rozvoj chmeliarstva. K tomu prispel aj fakt, že v Báčskom Petrovci bolo vystavané 10 skladov a 100 sušiarní na chmeľ. Toho roku je založené aj obchodnícky podnik na dovoz a vývoz chmeľu. V roku 1952 v Báčskom Petrovci, stredisku výroby chmeľu vo Vojvodine, založená je i špecialna inštitúcia pre chmeľ, v ktorej je vytvorené i niekoľko domácich odrôd chmeľu, z ktorých najznámejšie sú “Aroma” a “Robusta”.

V tom čase najväčším výrobcom a spracovateľom chmeľu vo Vojvodine a v Báčskom Petrovci bol dnešný podnik SRO PETROVEC, ktorý hneď po vojne začal s rozvojom chmeliarstva a už 1969 roku vystaval konštrukcie na vyše ako 200 ha chmeľníc. Najzastúpenejšie odrody, ktoré SRO PETROVEC pestoval na svojích povrchoch boli “Bačka”, “Brewers” GOLD a neskoršie aj domáce odrody “Aroma” a “Robusta”.

Ďakujúc chmeľu, SRO Petrovec v tom čase zamestnával 360 robotníkov a niekoľko 1000 sezónnych robotníkov, zvlášť počas ručného oberania chmeľu, z priestorov celej bývalej SFRJ. Obzvlášť za dbalo na kádre, takže traja diplomovaní inžinieri agronómie z tohoto podniku sú poslatí na špecializáciu výroby chmeľu, vlastne na doktoranské štúdium do Prahe, ktorí úspešne zdoktorovali.

Začalo sa s výstavbou veľkého skladu pre chmeľ, kapacity nad 20 000 m2, spoločnými silami všetkých pivovarníkov a chmeliarov v bývalej SFRJ. V Báčskom Petrovci je vystavaná aj prvá peletáreň, amerického výrobcu, na chmeľ, ktorá funguje až dodnes. Investovalo sa do ôsmych oberačiek, štyroch sušiarní, kompletné stroje potrebné pre výrobu chmeľu, takže sa SRO Petrovec stal nie iba najväčším, ale aj najvybavenejším podnikom pre výrobu a spracovanie chmeľu v bývalej Juhoslávii.

Kynoženie chmeľníc začalo 80-tych rokov minulého storočia, keď sú formované osobitné podniky výrobcov, spracovateľov a obchodníkov, vlastne vývozcov chmeľu. Štát stimuloval všetkých vývozcov, ktorí materiálne dobre profitovali, kým výrobcovia robili so stratou. V Slovinsku sa so štátnou podporou delili výrobcovia, spracovatelia a obchodníci, čo rezultovalo rozvojom  chmeliarstva v Slovinsku, kým vo Vojvodine štátnu pomoc užívali iba obchodníci, čiže vývozcovia. Výrobcovia, skrze straty začali zmenšovať nie len výrobu ale aj samý povrch pod chmeľnicami.

Sankcie, ktoré hneď priniesli zastavenie vývozu chmeľu, potom ekonomická kríza, rozpad štátu a zmenšenie domáceho tržiska postupne priviedli k drastickému zmenšeniu povrchov pod chmeľnicami ale aj počtu odrôd, ktoré sa pestovali. Vystala aj podpora rozvoja nových odrôd chmeľu.

Vystala aj podpora štátu pre výrobu plánu na obstátie jedného z najúspešnejších podnikov SFRJ, takže podnik bol konfrontovaný ekonomicému oplateniu a ďalšiemu investovaniu do nových technológií.

Dnes sa znovu pestuje chmeľ, jedine v SRO Petrovec, ďakujúc dohovorom Dipl. Ing. Rastislava Struhára, Dr. Jána Kišgeciho a technológa Nikolu Marjanovića. Zaobstarané sú sadenice amerických odrôd a za pomoci Inštitútu Nový Sad sadenice domácich odrôd. Ďalší rozvoj chmeliarstva pokračuje prácou odborníkov v SRO Petrovec Dipl. Ing. Rastislava Struhára, poľnohospodárskeho technika Jána Ceferu a Master technológa Rastislava Struhára.

Použitím najnovších metód rozmnožovania sadeníc chmeľu tzv. “Invitro” v podniku SRO Petrovec sa výroba chmeľu rýchlo rozširuje a veríme, že tento podnik bude jadrom pre budúci rozvoj výroby, spracovania a obchodovania chmeľom.

Dipl. Ing. poľnohosp. Rastislav Struhár.